Nočná sova a ranné vtáča

Asi si už v živote počul, že bol niekto označený za nočnú sovu alebo za ranné vtáča. Toto označenie vychádza z chronotypu – z označenia ľudí podľa toho v aký čas uprednostňujú ich biologické hodiny vstávanie z postele a ako majú nastavenú energiu počas dňa.

Celkové zaradenie do jednej alebo druhej skupiny sa riadi podľa viacerých faktorov, ale hlavný vplyv má nastavenie vnútorných biologických hodín nášho tela, ktoré sa volajú cirkadiánny rytmus a v spolupráci s hormónom melatonínom dávajú pokyn telu, kedy je pripravené na spánok.

Jednotlivé zdroje a odborníci sa rozchádzajú v tom, aké percento populácie patrí do ktorej skupiny. Niektoré zdroje uvádzajú, že väčšina populácie je niekde medzi týmito dvoma chronotypmi, niektoré, že tretina je v sovách, tretina v škovránkoch a tretina je medzi a pod.

Čo to ale znamená byť sova alebo ranné vtáča?

Ranné vtáča alebo aj škovránok

Má tendenciu vstávať skoro ráno. Cíti sa najaktívnejším počas ranných hodín. To, že musíš ráno vstať do práce alebo k deťom, si mrzutý/á a unavený/á, neznamená, že si automaticky ranné vtáča. Škovránok je pripravený využiť deň a spoločnosti vo všeobecne uprednostňujú tento chronotyp nakoľko je aj menej náchylný na zdravotné problémy.

Charakteristiky ranných vtákov, ktorí tvoria zhruba 40% celkovej populácie:

  1. Aktívnejší počas dňa. Ranné vtáčatá zažívajú počas dňa 20 až 30 minút výraznejší pohyb. Viac pohybu počas dňa je dobrým predpokladom na kvalitnejší spánok.
  2. Prichádzajú načas. Zo štúdie, ktorá sa zamerala na študentov vyplynulo, že škovránky prichádzali na ranné prednášky skôr načas ako nočné sovy.
  3. Prosperujte z firemného prostredia. Ranné vtáky nie sú nevyhnutne úspešnejšie, ale určite sú lepšie vybavené na to, aby zvládli tradičnú pracovnú dobu v kancelárskom prostredí.
  4. Nižšie riziko zdravotných problémov. Výsledky naznačujú, že genetická predispozícia k skorému prebudeniu môže byť spojená s nižším rizikom problémov duševného zdravia, ako je schizofrénia a depresia.
  5. Zažíva väčšiu únavu už počas dňa. Aj napriek dennej energie, ktorú majú škovránky k dispozícii, tak výskumy ukazujú, že sa aj skôr unavia. Niektoré ranné typy sú v neskoré popoludnie alebo  podvečer už vyšťavené.

Nočná sova

Sú to osoby, ktoré sú najproduktívnejšie večer. Aj po západe slnka majú ešte stále dostatok energie na fyzickú aj mentálnu prácu. Tento chronotyp nereaguje automatickým zobudením sa pri východe slnka, ale potrebuje zostať v posteli a dospať svoj potrebný čas. Obvykle potrebuje aj niekoľko oneskorených budíkov, aby vstal k svojim ranným úlohám.

Najčastejšie zistenia o nočných sovách zo štúdie na vzorke desiatok tisíc účastníkov:

  1. Sú viac kreatívne. Podľa posledných štúdií môžu mať nočné sovy väčšiu duševnú výdrž ako ranné vtáčatá. Adolescenti a tínedžeri, ktorí pri výskume uvideli pre seba tento chronotyp boli v priemere inteligentnejší a kreatívnejší ako skupina, ktorá chodila späť skôr.
  2. Chytia v noci druhý dych. Osoby, ktoré chodia prirodzene neskoro do postele sú v strehu dlhšie a svoju energiu môžu investovať do extra práce a tak maximalizovať svoj výkon počas nočných hodín.
  3. Majú ťažkosti so štandardným pracovným časom. Ak sa niektoré nočné sovy dostanú bežne do postele o 2 alebo 3 nad ránom, tak môžu mať dlhodobé problémy uspieť v bežnej dennej práci pre korporácie, ktoré majú zväčša daný fixný čas zotrvania v práci medzi 9 až 15 hodinou.
  4. Trpia vyšším rizikom zdravotných problémov. Rozpor medzi týmto chronotypom a bežným pracovným časom získal vlastné pomenovanie – sociálna desynchronóza alebo sociálna pásmová choroba (social jet lag). Výsledkom toho, že sa nočné sovy prispôsobujú ranným pracovným hodinám je osvojovanie si nezdravých návykov. Najčastejšie z nich vedú potom k obezite, cukrovke, srdcovým chorobám atď.
  5. Problémy so spánkom. Nočné sovy deklarovali, že majú pravidelne živé až ťažké nočné mory nezávisle od veku a dĺžky spánku. S tým spojená je aj častejšia chronická deprivácia spánku, čiže sa spí menej než potrebujeme na svoj denný výkon.

Z historického hľadiska mali oba chronotypy svoje opodstatnenie v dobe, keď naši predkovia žili v jaskyniach. Aby mohla väčšina členov bezpečne spať tak sa pravidelne striedali pri strážení nočného pokoja pred predátormi alebo konkurenčnou tlupou. Vďaka nočným sovám mohli ísť škovránky spať a naopak.

Nie každému vždy vyhovuje zaradenie do jednej alebo druhej skupiny a rôzne životné situácie, ktoré trvajú dlhšiu dobu si žiadajú od nás aj zmenu nášho vstávania. Dobrou správou je, že zmena chronotypu je možná, ale nie je to jednoduchý proces. Zmena môže trvať niekoľko týždňov až mesiacov a vyžaduje trpezlivosť a disciplínu. Podľa štúdie z roku 2021 publikovanej v časopise Sleep Medicine Reviews, približne 40-60% populácie sú ranné vtáčatá, zatiaľ čo zvyšných 40-60% sú nočné sovy. Toto percentuálne rozdelenie však môže byť ovplyvnené rôznymi faktormi, ako sú kultúrne rozdiely, vek a genetické faktory. Taktiež je dôležité si uvedomiť, že rozdelenie populácie na ranné vtáčatá a nočné sovy nie je striktne binárne a existujú aj ľudia, ktorí patria niekde medzi týmito dvoma extrémami (tzv. „vycibrení“ alebo „polovica nočného vtáka, polovica ranné vtáča“). Existujú štúdie, ktoré rozlišujú viac ako len 2 chronotypy, ale o tom inokedy.