Vedci už dlho skúmajú aké dôvody a dopady má spánok na ľudské telo. Z historického hľadiska bolo spanie vyslovene riziková činnosť nakoľko bol človek počas spánku bezbranný voči predátorom, útočníkom a živlom. Dnes už máme tento problém vyriešený a pokiaľ žijeme v krajine, kde je mier, nie sme práve v pralese alebo vo vlaku či v metre, tak môžeme kľudne a uvoľnene spať bez obáv akejkoľvek ujmy. Dnes si dokážeme spánok umelo oddeľovať vďaka technológiám a suplementom a tým narúšať prirodzené cirkadiánne rytmy.
Vo všeobecnosti by sa mohlo povedať, že spánok je najlacnejší, najdostupnejší a najlepší liek na mnoho chorôb a problémov. Na väčšinu ľudí platí rovnica, že čím menej spia tým kratšie budú žiť. Množstvo jedno rázového spánku má aj svoje optimum, ktoré môže byť pre rôznych ľudí rôzne, ale nie diametrálne rôzne. Zvyčajne sa pohybuje na úrovni medzi 7 až 9 hodín u dospelých. U detí rôzneho veku a starých ľuďoch sa rozsah a dĺžky fáz spánku odlišujú. Počas doby spania nastávajú očistné chemické procesy v našom mozgu a v celom tele, ktoré nezbehnú korektne pokiaľ sa nedodrží určitý požadovaný čas nepretržitého spánku.
Nedostatok spánku označila Svetová zdravotnícka organizácia ako jednu z najväčších civilizačných hrozieb ľudstva a dokonca ho zaradila medzi karcinogénne. Z veľkého množstva vedľajších efektov nedostatočného spánku sú najznámejšie napríklad oslabená imunita, nadváha, zvyšujúce sa riziko výskytu rakoviny ako i iných závažných alebo chronických chorôb a môže zdecimovať aj tvoju produktivitu a kreativitu. Pri deťoch je spánok nevyhnutnou súčasťou celkového zdravého vývojového procesu až do dospelosti.
Takže spíme preto, lebo musíme, aby sme vedeli viac menej naplno využiť naše fyzické aj psychické možnosti v živote denne. Pri každom odmietaní alebo skrátení spánku, kedy o tom rozhoduješ len ty sám sa zamysli, či ťa niekto alebo niečo teší v živote a kvôli komu sa žiť dlhšie oplatí. Ak je odpoveď áno, tak si zvoľ jednosmerku do postele.
Zhrnutie:
Platí staré porekadlo: „Ráno múdrejšie večera.“. Odpočinutý mozog a celé telo podávajú lepšie výkony a my robíme lepšie a premyslenejšie rozhodnutia. Každý ďalší deň nám poskytuje možnosť budovať znovu a znovu svoje lepšie ja a meniť staré nevhodné návyky na nám prospešné, ktoré pomáhajú nám aj nášmu okoliu. Človek potrebuje dostatok spánku pre svoje fyzické a mentálne zdravie v opačnom prípade sa nedostatok podpisuje na jeho reakciách a správaní a môže spôsobovať až fatálne chyby. Dostatok nie je to, čo si naordinujeme sami keď „nestíhame“, ale to, čo naše telo skutočne potrebuje.